Práve teraz si uvedomujem, že už nikdy nebudem opätovne prežívať tie pocity, ktoré mi dodávali pocit stresu.....pocit vážnosti....pocit obavy z výsledku. Až teraz si začínam všímať, že mi to všetko bude chýbať. Bude mi chýbať to, že deň pred zápočtom sme sa priebežne informovali o stave naštudovanej matérie, v deň zápočtu sme takmer všetci svorne skonštatovali, že nič nevieme a snáď to nebude ťažké.
Daňové právo nebolo nikdy mojim obľúbeným, no vďaka tejto poslednej zápočtovke sa stalo.... Len vďaka nemu dnes viem, že daň za psa sa platí len za toho psa, ktorý ma viac ako 6 mesiacov. Viem taktiež, že daň z motorových vozidiel platí len tá osoba, ktorá motorové vozidlo používa pri svojom podnikaní. Ale taktiež viem, že najväčší príjem do štátneho rozpočtu spomedzi daní prináša DPH.
A možno sa prihlásim na ďalšiu vysokú školu, lenže tam to už nebude také, ako na tej mojej.....alebo sa obrátim na vyučujúcich, že vlastne ja musím ešte urobiť ďalšie zápočty, lebo ich nemám spravené. Ale nie....to už mi len uteká realita spomedzi mojich rúk.....a ja tak veľmi túžim opäť sa vrátiť do prvého ročníka. Opäť študovať, ktorý kódex a hlavne kedy bol vydaný v Rakúsko-Uhorsku, ktoré žaloby poznalo rímske právo....... Človek si až teraz uvedomuje, že to všetko, čo som prežila, som prežila po boku perfektných vyučujúcich, ktorí mi neraz nasadili do hlavy chrobáka, aby som ho potom doma mohla doriešiť. Vďaka za všetko!
(obrázok - copyright Misová Alžbeta, 2007)