Vždy ma odrádzali tie počty strán, ktoré som musela zvládnuť v krátkom čase. No odrádzal ma aj postoj mojich spolužiakov, ktorí po nociach študovali, aby mi víťazoslávne deň pred zápočtom povedali, že oni sa to vlastne ešte neučili....jasne. Niekedy som dva dni pred zápočtom strávila rozmýšľaním nad svojim bytím na vysokej škole. Stresovala som, mala som pocit, že sa to nenaučím, že mi to nepôjde. Jedinou mojou činnosťou v danom období bolo prekladanie kníh zo stola na posteľ, z postele na druhý stôl a z toho druhého stola pod posteľ......
Celý prvý, druhý a tretí ročník na vysokej škole som zabila tým, že som si vymýšľala systém, ako sa rýchlo a hlavne bezbolestne naučiť zopár strán (200 a vyššie). Raz som si vymyslela, že si to budem čítať a súčasne sa to aj „bifliť“, potom som si zmyslela, že si to budem prepisovať do počítača a potom si to už len prečítam. Najrozporuplnejším bol môj systém v treťom ročníku, kedy som si urobila ťaháky (písmo times new roman 5). Tento systém však dlho nevydržal.....v noci som sa zobúdzala s tým, že ma niekto uvidí. A preto som sa noc pred zápočtom zobudila a učila sa až do rána to, čo som mala napísané na ťahákoch. Niežeby som nevedela podvádzať, no v danom prípade mi to nikdy nešlo.....a ja dodnes netuším prečo. Jednoducho to chvenie rúk v súčinnosti s mojim nervóznym pohľadom na vyučujúceho sa nedali zakryť (aspoň nie v mojej mysli). A tak som celý tretí ročník zabila ponocovaním pred zápočtom.....
Vo štvrtom ročníku som konečne pochopila, že nie je učenie ako učenie. Možno aj moje malé zisťovanie spôsobov učenia mojich spolužiakov zabralo a skúsila som si overiť, či by niektoré spôsoby nefungovali aj na môj trochu obmedzený mozog. Raz mi jeden spolužiak vravel, že on si matériu prečíta raz a poriadne, zamyslí sa nad tým a urobí si osnovu k jednotlivým otázkam. Na druhý deň si to prečíta ešte raz súčasne aj s osnovou a vtedy sa to vlastne namemoruje. Skúsila som to.....a viete čo? Ono to funguje. Ja som tomu nechápala. Už toľko systémov som si povymýšľala, no nikdy žiaden nezabral tak ako tento.
Ja viem, poviete si, že som „šiši“ a že vy máte iný systém a týmto systémom by ste sa nenaučili ani bodku. Lenže každý človek je taká individuálna bytosť, že použitie daného systému učenia nemožno aplikovať na každého. Niekto nájde systém učenia sa na strednej škole, niekto ho nájde na vysokej (viď ja) a niekto ho nenájde nikdy........ No jedno je isté... netreba to vzdávať, každý sa dokáže naučiť hoc aj 1000 stranové knihy, no záleží, ktorý systém mu ich do hlavy dostane.
That´s all J
(obrázok z flickr.com)